Pohybová energia (kinetická energia) prúdenia vzduchu je nepriama forma slnečnej energie a môže byť využitá na poháňanie veterných turbín a následne na výrobu elektrickej energie. Slnko je hlavným faktorom tvorby počasia, a teda aj vetra.

Využitie veternej energie prostredníctvom veterných mlynov bolo známe už od staroveku. Tak ako bolo po stáročia najdôležitejšie využitie veternej energie na mletie obilia, tak sa v súčasnosti najdôležitejším využitím stáva výroba elektrickej energie.  

Výroba elektrickej energie spočíva v tom, že sa kinetická energia vetra prostredníctvom pohybujúceho  rotora mení na elektrinu. K premene dochádza prostredníctvom generátora.

Moderná veterná elektráreň s výkonom 3MW vie množstvom vyrobenej elektriny pokryť spotrebu 1.800 domácností. Jedna veterná elektráreň tak dokáže zásobovať elektrickou energiou priemernú dedinu na Slovensku.

Voda sa prostredníctvom tzv. vodného cyklu (odparovanie, vietor, dážď a iné formy zrážok) dostáva do vyšších polôh, odkiaľ môže tiecť, čím je umožnené aj jej využitie človekom. Podriaďuje sa pritom potenciálnej energii, ktorá vzniká na základe výškového rozdielu a prostredníctvom prúdenia sa mení na využiteľnú kinetickú energiu.

Prvé využitie vodnej energie bolo vo forme mlynských kolies pre zavlažovacie systémy už pred mnohými tisíckami rokov. Vodné elektrárne, tak ako ich poznáme dnes, existujú asi 100 rokov.

Ústredným prvkom vodnej elektrárne je turbína, ktorá mení kinetickú energiu vody na rotačný pohyb. Tým je poháňaný generátor, ktorý vyrába elektrinu.

Využitie vodnej energie má na Slovensku aj vzhľadom na členitý a hornatý charakter časti jeho územia dlhú tradíciu. V súčasnosti si z nej pokrývame približne 18% našej spotreby elektriny.  
Celosvetovo sa pomocou vodnej energie vyrába 3.120 TWh elektrickej energie za rok, na Slovensku je to približne 5,4 TWh.

17 % vodná energia, 2 % ostatné OZE, 81% vyčerpateľné zdroje

Biomasa je vo všeobecnosti organická látka, ktorá je produktom rastlín, zvierat, alebo ľudí. Biomasa na energetické účely pochádza z poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a potravinárskeho priemyslu. V nich obsiahnutá chemická energia sa uvoľňuje pomocou horenia, splyňovania alebo fermentácie.

Pevná biomasa v podobe dreva je najstaršou formou energie na svete, ktorá bola a je využívaná prevažne na varenie a kúrenie. Biomasa sa však môže vyskytovať aj v tekutej a plynnej podobe a používa sa na získavanie energie (tepla, chladu, elektrickej energie) a biopalív.

Výroba elektriny z biomasy je založená na výhrevnosti, ktorá vzniká pomocou pary, ktorá zase poháňa generátor. V prípade bio- alebo drevného plynu generátor poháňa priamo spaľovací motor.

1 ha kukurice – 5 domácností  1 ha Mais – 5 Haushalte
Jeden hektár kukurice spracovanej v bioplynovej stanici dokáže pokryť ročnú spotrebu elektrického prúdu 5 domácností.

Výroba elektrickej energie z biomasy je založená na  teple vznikajúcom spaľovaním a  následnej tvorbe pary, ktorá poháňa generátor. V prípade bio a drevoplynu je generátor poháňaný priamo prostredníctvom spaľovacieho motara.

Ako slnečnú alebo solárnu energiu označujeme energiu slnečného žiarenia, ktorú možno technicky využiť vo forme elektrického prúdu, tepla alebo chemickej energie. Slnečné žiarenie je pritom elektromagnetické žiarenie, ktoré v konečnom dôsledku môžeme pripísať termonukleárnej reakcii v jadre Slnka.

Prvé pasívne využitie slnečnej energie sa objavilo už v antike. Aktívne využitie slnečnej energie (teplo ako aj elektrický prúd) je však až novodobým výdobytkom.

Energia slnečných lúčov je absorbovaná solárnymi zariadeniami a odovzdaná pomocou nosiča (väčšinou voda). Pomocou nosiča sa energia prenáša k ďalším technickým zariadeniam (vykurovanie, TÚV atď.) Pri premene slnečnej energie na elektrický prúd sa využíva fotoelektrický efekt. Elektrina vyrobená v solárnych článkoch môže byť využívaná priamo, môže byť uložená do akumulátorov alebo môže byť dodaná do elektrickej siete.

Najväčším zdrojom energie je Slnko, ktoré dodáva na zemský povrch ročne približne 1,5 • 1018 kWh energie. Toto množstvo energie by dokázalo 10 000-násobne pokryť svetovú spotrebu elektrickej energie ľudstva v roku 2010 (1,4 × 1014 kWh/rok).

Hodnota energie dopadajúceho slnečného žiarenia v Strednej Európe je asi 1000 kWh na meter štvorcový a rok, pričom na Sahare je to až 2.350 kWh na meter štvorcový a rok.

Pod geotermálnou energiou si treba predstaviť energiu, ktorá sa vo forme tepla nachádza pod zemskou kôrou. Pochádza z rozpadu prírodných rádioizotopov v horninách zemskej kôry, ako aj z tepelnej výmeny s magmatickým jadrom Zeme.

Už starí Kelti, Galovia a Germáni využívali geotermálnu energiu v termálnych prameňoch. Rimania stavali už pred 2000 rokmi kúpeľné domy – takzvané termy – a napájali ich horúcou termálnou vodou.

Dnes sa teplo Zeme využíva či už priamo alebo nepriamo. Priamo sa horúca voda využíva bezprostredne na vykurovanie a kúpanie. Pri nepriamom využití sa využíva energia v geotermálnej elektrárni na výrobu elektrického prúdu. Prostredníctvom pary je poháňaná turbína, ktorá zas poháňa generátor. 

Najhlbší vrt na svete je kolský vrt v Rusku (na polostrove Kola), ktorý má 12,26 kilometrov.
Ak si Zem predstavíme ako vajce uvarené natvrdo – so žĺtkom ako jadro, bielkom ako plášť a škrupinou ako zemskou kôrou – vrt neprerazil ani len škrupinu vajca.